(Rozprával sa Jan „Regis“ Havliš...)
Slovenský autor Dušan D. Fabian loni
debutoval románem Invocatio elementalium, vydaným rovnou v češtině. Jeho
moderní fantasy je v domácí tvorbě nepříliš častým úkazem a nový autor s takovými
kvalitami se také neobjevuje každý rok. Proto přinášíme s touto možnou budoucí
hvězdou slovenské fantasy rozsáhlý rozhovor.
Regis: Zdravím, Duke. Stal si sa
v Čechách známym a obľúbených spisovateľom. Niet sa čomu čudovať,
tvoja kniha Invocatio elementalium
bola od vydavateľstva Wales nielen odvážnym, ale dnes aj úspešným počinom. Aj
keď kniha vie o autorovi veľa povedať, možno by tvojich čitateľov, nech už
jestvujúcich či budúcich, zaujímalo niečo viac o tebe samom.
Duke: Ahoj, Jan. Čitateľ je pre autora
niečo ako vzduch, poďme na to.
Regis: Prečo píšeš? A prečo SF?
Duke: Píšem preto, lebo ma to napĺňa. Mám
od detstva tvorivého ducha. Z času na čas asi potrebujem uvolniť pretlak
nápadov a myšlienok. Buď cez papier alebo cez notový záznam, to je jedno.
Regis: A prečo práve fantastika?
Duke: V nejakom horoskope som čítal, že
škorpióni sú rojkovia a fantasti. Asi preto. Ešteže tomu neverím :)
Regis: Tvoj román sa dá označiť ako fantasy.
Si skôr Tolkien alebo Howard? Baví ťa viac vymýšľanie svetov alebo akcia?
Duke: Skôr Howard, ale asi mám z každého
niečo.
Regis: Na tvojej knihe sa mi páčil civilný
hrdina, taký normálny Jožo, ktorý nie je bohvieako múdry, ale nemá prievan
medzi ušami. Ty sám si normálny chalan, ak nerátame to, že píšeš lepšie ako väčšina
nás ostatných normálov ;) Prežívaš svoje príbehy s hrdinom alebo sa snažíš
udržať si odstup?
Duke: Väčšinu príbehov prežívam so svojim
hrdinom. A vždy sa mi najviac páčili takí hrdinovia, ktorí mali blízko k
čitateľovi. Proste takí normálni ľudia, z ktorých hrdinov urobili okolnosti. No
zároveň by sa hrdinami nestali, keby zo seba nedokázali dostať viac, ako
dostávajú pri rutine bežného dňa. V každom z mojich hrdinov je aj kus zo mňa.
Istá autobiografická črta. Bez nej by asi nedýchali :)
Regis: V knihe hrá relatívne významnú úlohu
aj mystika, duchovno... máš skôr vzťah k okultnu alebo k náboženstvu?
Hádam, že cez metal má človek nielen blízko k okultnému, ale aj k náboženstvu,
možno však skôr z toho, ahem, spodného pohľadu :)
Duke: Píšem samozrejme o veciach, v ktorých
sa vŕtam aj mimo vlastného písania. A som rád, že je tam ten pokovovaný pohľad
cítiť :) Zaujímajú ma oba smery - okultizmus aj náboženstvá a metalová muzika
bola samozrejme jednou z ciest, ktorá ma k nim doviedla. Ale beriem ich štúdium
z nadhľadu. Som ateista a skôr racionálne uvažujúci človek, než nejaký mystik.
No to neznamená, že ma podobné témy nemôžu fascinovať. Je to zábava, pohrávať
sa s veľkými myšlienkami a nadprirodzenými vecami. S rešpektom, samozrejme.
Regis: Áno, mágia pôsobí v tvojom príbehu
veľmi prirodzene. Keď už sme sa k hudbe dostali, zostaňme chvíľočku... je
o tebe známe, že tvrdá muzika je blízka tvojmu srdcu. Ako si hudobne
začínal? Počúval si skôr než hral alebo to išlo naraz?
Duke: Skôr som počúval, ako hral, ale išlo
to tesne po sebe. Byť v osemdesiatych rokoch na základnej škole a neobtrieť sa
o metal bolo nemožné. A keď sa ti to raz dostane do krvi... :) Prvú kapelu sme
so spolužiakom založili ešte v osmičke. Skôr než sme vedeli hrať na hudobné
nástroje ;) Potom sme si u rodičov vyžobrali na prvé gitary a začali sa drviť
noty od Metallicy. A niekedy v 17-tich som už stál s bratrancom a dvoma
spolužiakmi zo základky na pódiu :)
Regis: Máš kapelu teraz? Z vlastnej
skúsenosti viem, že sa robota s hraním priveľa neznáša...
Duke: Ani ja už nehrám... Nezvládal som to
časovo, ani finančne... Takisto odkedy robím, samozrejme..
Regis: Si o niečo starší, čo dnes?
Počúvaš iba tvrdý rock alebo ťa lákajú aj iné žánre?
Duke: Počúvam prevážne metal, ale nikdy som
sa nebránil ani iným štýlom. Mimo jazzu a reggae... ;)
Regis: Jazz sa ti nepáči? Tak ja ako
basák-nedouk obdivujem „šľapajúcu“ basu tradičného jazzu... aj keď Tommy Araya
tiež nie je zlý ;)
Duke: Tommy, pravdaže ;) Myslím, že ešte
nejaký jazzrock by som zvládol počúvať. Dokonca som nahral aj jedno
folk-rockové demo. Keď sa za tým dnes obzriem, nemôže to označiť inak ako
naivný úlet, ale dá sa to stiahnuť na www.freemusic.cz
a našlo sa aj zopár
ľudí, ktorým sa to skutočne páčilo.
Regis: Zaujímavé! Pod akým menom, ak to nie
je tajné?
Duke: Volá sa to Bard Songs.
Regis: Čo zaujímavého si počúval
v poslednom čase?
Duke: Z noviniek ma potešili hlavne
CRADLE OF FILTH, ktorí sa po rokoch omieľania toho istého na poslednej doske
znova dokázali blysnúť zopár skvelými nápadmi. Inak u mňa už tradične frčí
severská scéna – HYPOCRISY, BORKNAGAR, ARCTURUS a podobné
melodicko-brutálne veci. Najpočúvanejším albumom minulého roka u mňa ale
asi bude In the Arms of Devastation od kanadských KATAKLYSM.
Regis: Severská scéna je naozaj
v súčasnej metalovej muzike na špici, BATHORY, THERION... kto by to bol
čakal ;) Neláka ťa zapliesť ťažkú hudbu ako nosnú tému fantasy príbehu? Dobre
si spomínam na úžasný príbeh zo sveta Elrika z Melniboné z knihy Elrik: Příběhy Bílého vlka, kde zrkadlom
jeho Strombringera bol Stratocaster Jimiho Hendrixa.
Duke: Mám jednu poviedku, volá sa Tri čierne utorky. Práve v nej hrá hudba
a hudobné nadanie veľmi dôležitú úlohu. Pre hlavného hrdinu priam osudovú.
Možno raz podobným spôsobom pojmem celý román. Kto vie?
Regis: Kde si ju môže český čitateľ
prečítať?
Duke: V slovenčine vo Fantázii č. 28, v poľštine v časopise Fahrenheit č. 47 a v češtine v zbierke Best of Fantázia, ktorú by malo vydať vydavateľstvo Wales niekedy
v tomto roku. Plánovaný termín vydania by sa mal kryť s Parconom.
Regis: Poďme ďalej. Máš čas čítať? Poznám
niekoľko spisovateľov, ktorý takmer nečítajú, hoci by aj chceli, lebo sú
zahltený čítaním príspevkov do svojich antológií či vlastným písaním.
Duke: Čítam, koľko môžem :) Asi dve knihy
za mesiac. Viac nestíham. A posledný polrok to bola viac literatúra faktu, než
beletria... Plus musíš prirátať časopisy Fantázia, Pevnost, Ikarie... a Spark, samozrejme...
:) Takže niekedy som rád, keď stihnem prečítať aspoň jednu knihu za mesiac.
Momentálne mi na stolíku ležia štyri: Lukjaněko, Gaiman, Barker
a Orbitální šerloci. Ani jednu som ešte neotvoril :) Ale akurát som cez
víkend zhltol Kulhánka... Pri jeho novinke musí počkať aj moje vlastné písanie
:)
Regis: Spomenul si Kulhánka, modlu českej
SF. Ako sa ti páčilo Stroncium? Ja sa
priznám, Kulhánek nie je moja šálka čaju...
Duke: Stroncium
je konečne iné. Nie síce nejaký literárny posun vpred, ale je v ňom
výrazná snaha vyhnúť sa opakovaniu a niektoré nápady sa Kulhánkovi skutočne
podarili.
Regis: Čo som čítal, ľudia sa sťažujú na
opak, že je to stále to isté, teraz aj bez nápadov. Nemôžem to posúdiť, čítal
som iba Cestu krve a aj to skôr
omylom :)
Duke: V diskusii k Stronciu bola kopa protichodných názorov... Musíš uznať, že je to
prinajmenšom kontroverzná kniha :)
Regis: A to sa ráta ;) Keď sa pozrieme na
súčasnú fantasy, čomu dávaš prednosť? Tolkien-klonom à la Eddings,
Jordan and Comp., ťažkej epike à la G.R.R. Martin, šialenostiam à
la Erikson či na prvý pohľad nenápadným vecičkám ako Lukjaněnko?
Duke: Jednoznačne Lukjaněko. Tolkien je
klasika. Všetkým ukázal, čo to spraví s príbehom, ak k nemu človek vymyslí
skutočne prepracované pozadie... a fantázie a pozitívnych odkazov mal na
rozdávanie. Skutočne som ho zbožňoval, keď som bol v stredoškolskom veku, no
dnes sa k nemu vraciam už iba zriedka. A jeho klony automaticky
nevyhľadávam. Martin je skutočne zručný spisovateľ, ktorý znova zdvihol kredit
podobného druhu fantasy, ale zostal pri klasických kulisách. V Lukjaněnkovom
skoku do súčasnej reality je naproti tomu neuveriteľná iskra :) A jeho písanie
je mi bližšie aj z toho dôvodu, že svoje príbehy zasadzovali do reálií
skutočného sveta aj ostatní moji najobľúbenejší - Lovecraft, King, Poe a
Gaiman. U Eriksona je mi ľúto, nemôžem slúžiť, iba som čosi počul; zdá sa
to byť zaujímavé. Ach, tak veľa dobrých kníh a tak málo času...
Regis: A čo SF scéna u vás doma, máš
nejakých obľúbených autorov? Mňa najviac v poslednom čase oslovil Štefan
Huslica a akýsi Dušan Fabian.
Duke: :) Vďaka. Toto sú nevďačné otázky -
človek stále na niekoho zabudne ;) Ale skúsim... Ďuro Červenák, už len kvôli
akémusi "patronátu" a pomoci, ktorú som od neho mal. Potom Mišo Jedinák,
Mišo Sedlár, Mišo Spáda, Mišo Ferko... ehm, vlastne Miloš Ferko. Na Slovensku
máme skutočne zaujímavých autorov. A nie všetci sa volajú Mišo. Vážne,
môžeme sa pýšiť niekoľkými generáciami skutočne kultových osobností – počnúc
Žarnayom, Ferkom, Glockom a končiac Huslicom, Girovským alebo Pavelkovou.
Regis: Žarnay, moja chlapčenská knižná
láska! Tajomstvo Dračej steny! Ak to
nie je tajomstvo šéfkuchára, ako píšeš ty? Tony popísaných útržkov? Všetko v
hlave? Databázy v kompe? Máš tiež takú tuhú disciplínu, ako radil Ray Bradbury,
písať, písať a ono sa to potom potriedi?
Duke: Nepremyslené písanie veľmi
nepraktikujem. Mám šuflíky plné stohov zošitov s poznámkami a polovicu disku
zapratanú faktografiou. Ale predtým, než sa pustím do prvého odstavca, si vždy
všetko dôsledne pripravím. Osnova, zápletky, zvraty, dávkovanie informácií,
atd. U mňa to proste musí sedieť ako skladačka z Lega. V čase, keď sa príbeh
dostáva na papier, ma už len málokedy niečo skutočne prekvapí.
Regis: Tak tak ;) vedec sa spozná ľahko. Aj
dobrý spisovateľ... Vieš písať iba za nejakých okolností, alebo sadneš a píšeš?
Duke: Postupom času sa to nakláňa k druhej
možnosti. Človek sa proste vypíše. Teraz je to už skôr otázka krízových dní a
krátkodobých blokov.
Regis: To už je prístup profíka, keď som
počúval Raya Bradburyho, vravel to isté.
Duke: Na začiatku však vôbec nebolo ľahké
si sadnúť a automaticky dostať to, čo má človek v hlave, na papier.
Regis: Ako si začal písať?
Duke: Hm, k písaniu ma v úplných začiatkoch
doviedli - ja to volám - "nostalgické pocity". Proste niečo dočítaš a
nevieš sa zbaviť pocitu prázdna, vyvolaného tým, že to už ďalej nepokračuje.
Tak pre vlastné potešenie pokračuješ v rozvíjaní príbehu, postáv alebo
prostredia. Staneš sa tak trochu pohrobkom Tolkiena, Howarda, alebo trebárs
Star Wars (nemenujme Eragona :) ) Postupne ti to ale nestačí a dostávaš sa do
druhej fázy. Začínaš do týchto už vymyslených svetov vkladať niečo svoje.
Napríklad napíšeš lovecraftovskú poviedku v slovenských reáliách :) A ak ťa to
v tejto fáze neprestane baviť, posunieš sa do tretej - kde ti skutočné
uspokojenie prináša vytváranie vlastných svetov, svojských príbehov a hľadanie
stále nových originálnych nápadov.
Regis: A ako si sa učil spisovateľskému
remeslu? Kurzy kreatívneho písania? Príručky? Literárne súťaže?
Duke: Musím sa priznať, že som nevyvíjal
žiadnu cielenú aktivitu v tomto smere. Takže žiadne kurzy a podobne. Začal som
písať pre seba, zo zábavy, ako väčšina. Najprv do šuflíka, potom do súťaží. V
istej dobe boli populárne workshopy pre začínajúcich autorov na rôznych conoch.
A chvíľu som posedel aj na nich.
Regis: Čo ti dali?
Duke: Myslím, že dosť. Najviac ti dá práve
priamy kontakt s ľuďmi, ktorí už s písaním majú nejakú skúsenosť. To sú fakt rady
nad zlato :) Pri písaní človek narazí na kopu nepredvídaných problémov a
neskutočne mu pomôže, keď sa o nich môže s niekým poradiť. Keď však ideš s
vlastnou kožou /poviedkou/ na trh /pred skúseného autora/, musíš počítať s tým,
že môžeš dostať riadne na frak :) Všetci sa učíme...
Regis: Áno! Domnievam sa, že to je oveľa
dôležitejšie ako súťaže, kde je to viac nepriame a anonymné. Keď ťa
niekto, o kom si myslíš, že je fakt dobrý, kára osobne, má to hneď inú motivačnú silu ;)
Duke: Okolie ma napomínaním a radami
odnaučilo od mnohých podstatných chýb a teraz je už viac-menej len na mne, ako
sa budem rozvíjať ďalej. A aj v tomto štádiu uprednostňujem pred
študovaním odbornej literatúry o písaní vlastné čítanie beletrie.
Regis: Študuješ štýl svojich obľúbencov?
Zbadáš niekedy, že píšeš štýlom dajakého svojho obľúbeného spisovateľa?
Duke: Nejde o priame napodobovanie štýlu
obľúbencov, ale o isté pátranie po ich know-how. O zamýšľanie sa nad
tým, prečo je práve tento dialóg tak dobrý, táto akcia tak svižná a tento opis
tak pútavý...
Regis: A čo literárne súťaže ako
možnosť sa zdokonaliť?
Duke: Čo sa tých týka, mám na ne dosť
schizofrenický pohľad. Na jednej strane niekoľkým z nich vďačím za to, kde som
/Béla, CGR/, ale na druhej... Asi nie som súťaživý typ. Proste mi súťaže
pripadajú ako nezmyselné preteky... Umenie je niečo tak vysoko subjektívne....
Väčšinou vyhráva ten, čo sa najviac trafí do vkusu poroty.
Regis: Osobne, ja súťaže tiež veľmi nemusím,
nie je nič menej objektívne, ako literárna súťaž. Vždy sa potom čudujem, aké
poviedky vyhrajú... ale z času na čas niečo pošlem, aby som mal o čom
rozprávať.
Duke: Ale obaja asi musíme uznať, že hoci
toto je náš osobný postoj, súťaže majú aj pozitívny dopad. Hlavne pre
začínajúcich autorov sú skvelou príležitosťou sa zviditeľniť. Každý úspech ťa
navyše výborne motivuje a posúva ďalej.
Regis: O tom niet pochýb, ak už kvôli ničomu
inému, tak len preto, že vydavatelia nájdu sem-tam niekoho zaujímavého
a umožnia mu publikovať. Úspech veľmi motivuje, ak ho vieš využiť. Mám ale
dojem, že úspech z mnohých ľudí urobí zamrznutých autorov, ktorí sa
nevyvíjajú... až prvý neúspech ich opäť preberie ;)
Duke: Súhlasím, aj keď by som si asi
nedovolil nikoho priamo menovať :)
Regis: Ako to robíš, keď niečo napíšeš, máš svojich
beta-čítateľov, kamošov, známych, napríklad aj mimo SF, ktorí čítajú tvoje nové
veci?
Duke: Mám. A sú zo SF rangu aj z mimo
neho. Slovenský fandom je skupina úžasne pohodových ľudí. Vládne tu
neuveriteľná podpora a nájdeš tu skutočne pomerne málo zlej krvi. Vždy keď
niečo napíšem a chcem poznať názor okolia, začínam najbližšími – rodinou,
priateľkou a známymi. Často sa ich snažím zapojiť do diskusie o texte už
počas samotného písania. Svet a hrdinovia sú síce moje "božské
stvorenia", ale je potrebné kontrolovať, aby reagovali takým spôsobom, pri
ktorom by nestratili sympatie čitateľa. Po dokončení textu putuje väčšina vecí
ešte k niekomu ďalšiemu, tentoraz z fantastického rangu... Poznám mnoho ľudí
osobne a viem, ktorý textík ich osloví a ku ktorému môžu prispieť
hodnotným komentárom. Samotný román Invocatio elementalium pred vydaním videlo
15 ľudí. Proste niet nad dobrých kamarátov, ktorí radi poradia a pomôžu :)
Nikdy to nebude dokonalé, lebo každý človek má len obmedzený rozhľad, ale ak sa
dá, treba sa o to aspoň pokúsiť.
Regis: Nedokonalosť je ľudská ;) Poznáš toho
Gibsona, už si nepamätám, ktorý to bol, kde v podzemke akýsi zenový umelec
maľuje figúrky do hier tak dokonalo, že na každej musí urobiť jednu chybu, aby
bol stále človekom a nie buddhom?
Duke: Dobrý príklad!
Regis: Ako to funguje pri písaní? Diskutuješ
námety?
Duke: Nie, námety nie.
Regis: Keď ťa niečo napadne, nepýtaš sa
niekedy okolia, či to stojí za napísanie?
Duke: Existuje určitá hranica, po ktorú to
proste musí byť výhradne moja záležitosť. Vymyslieť hrdinu, prostredie, príbeh.
Až to má určitú štruktúru a ja mám pocit, že som sa do sýtosti vybláznil,
tak to s niekým prediskutujem.
Regis: Myslím si, že by mohlo byť celkom
zábavné aj to vymýšľanie diskusiou.
Duke: Raz by som možno rád skúsil aj to.
Možno s nejakým iným spisovateľom :) Môže to byť skutočne zaujímavá skúsenosť.
Brainstorming nápadov.
Regis: Tak čo sme ešte nepreberali...
detstvo, puberta, prvé lásky, prvý sex... Aký má vplyv tvoja robota na tvoje písanie,
ako vedec si dôkladnejší? Máš lepší vzťah k sekundárnej literatúre pri rešerši?
Duke: Niekedy sa vo faktografii priam
vyžívam ;) A potom dostanem pri písaní od najbližších po prstoch, že sa zasa
zamotávam do nepotrebných podrobností... Mám sklony k perfekcionizmu
a puntičkártsvu. Vedecká rutina to u mňa logicky podporuje a prehlbuje.
Ale priamemu spájaniu tém - teda toho, čo robím a toho, o čom píšem, sa
vyhýbam.
Regis: Čo tvoje plány... vieš si predstaviť
Dušana „Duke“ Fabiana ako profi spisovateľa?
Duke: Živiť sa iba písaním? Lákavá
predstava, no viem, že to nie je med lízať a človek sa musí obracať. Zatiaľ mi
to úplne vyhovuje práve takto; popri práci, ktorá ma živí, zostáva písanie
príjemnou zábavou a ventilom.
Regis: Čo by si chcel dosiahnuť na poli
spisovateľskom? Lákajú ta ceny? Fanynky? Desaťtisícové náklady? Tri božie
knižky za život?
Duke: Neblázni, veď to bude čítať aj moja
priateľka. Poviem, že fanynky a nedožijem do rána :) Nie, ceny určite nie. Skôr
tie náklady. Záujem čitateľov. Možnosť zabaviť sa prostredníctvom písmenok s
kopou ďalších ľudí na podobnej vlne...
Regis: A čo plánuješ na nás, čitateľov?
Duke: Predovšetkým volné pokračovanie
románu. Mám v zálohe zopár nových poviedok, no v ČR sa zatiaľ budú asi
objavovať skôr veci, ktoré už boli v SR publikované.
Regis: Rovnaký hrdina, alebo iba ten istý
svet?
Duke: Rovnaký svet jednoznačne a zopár
hrdinov z Invocatio elementalium tiež.
Ale určite nie všetci :)
Regis: Ako sa staviaš k tomu, že niektorí
slovenskí SF autori píšu česky? ;)
Duke: Pred pár rokmi to bola nevyhnutnosť.
Bez toho by sa vôbec nedostali na váš trh. Práve oni prerazili cestu nám -
druhej generácii. Takže im môžem iba poďakovať.
Regis: Takže dnes už po česky písať netreba,
aby sa jeden mohol vydať do Čiech, ak tomu dobre rozumiem.
Duke: Áno. Predovšetkým vďaka Walesu. A
možno sa čoskoro chytia aj ďalšie vydavateľstvá.
Regis: Ako to prišlo, že ťa Wales vydal?
Duke: Stačilo im poslať rukopis.
Regis: Tak to je úžasne! Tak sa robí
kariéra... koľkokrát ťa odmietli doma?
Duke: Niekoľkokrát aj odmietli, ale pravdu
povediac, väčšinou sa nevyjadrili. S rukopisom som atakoval asi deväť domácich
vydavateľov. Väčšina z nich ma dala do čakacej listiny. Rozumej – medzi čakateľov
na odpoveď.
Regis: To je krušné...
Duke: Jediný, kto mi ponúkol okamžité
vydanie, bol časopis Fantázia. Na
pokračovanie – rozdelené do štyroch častí. Keď už bolo jasné, že v slovenčine
to vyjde aspoň v takejto podobe a moja ješitnosť bola uspokojená, obrátil som
sa na Čechy. Práve Ďuro Červenák mi poradil, že Wales sa akurát rozhliada po
niečom publikovateľnom zo Slovenska. Tak som to poslal rovno tam a im sa to
zdalo dostatočne dobré na to, aby do toho investovali čas a peniaze.
Regis: Áno, tiež som začul, že Wales sa
hodlá špecializovať na lov slovenských talentov... hádam, že tvoj vzťah k
Walesu je dobrý.
Duke: Výborný:) Za všetkým stojí Rober
Pilch, ktorý sa po Ďurovom (a možno aj mojom) úspechu v ČR bude
určite aj naďalej rozhliadať po nových tvárach zo Slovenska.
Regis: Tento rozhovor budú možno zo
zvedavosti čítať aj ľudia, čo Invocatio
elementalium nepoznajú. Prečo by si mal niekto z nich prečítať tvoju
knihu? A to medzi tou kopou iných knižiek? Prečo práve Invocatio?
Duke: Snažil som sa v knihe priniesť niečo
originálne. Minimálne trochu iné, než to, čo už naše trhy ponúkajú. Nasať
vplyvy svojich obľúbencov (určite tam nájdete trochu Gaimana, Kinga,
Lovecrafta, ba i Kulhánka) a zachovať atmosféru ich diel, no zároveň sa odraziť
ďalej. Písať o známych veciach z nového pohľadu. A po svojom...
Regis: Dnes je populárne žánrové delenie,
ten píše high fantasy, ten new weird. Čo píšeš ty?
Duke: To asi nikto nevie :) Myslel som, že
by mi mohli poradiť odborníci. No čo recenzent, to iná nálepka. Väčšina
recenzentov mojej knihy sa nevie rozhodnúť, kam ju zaškatuľkovať a ja sa na tom
výborne zabávam. Invocatio elementalium
už bolo označené ako horor, okultný thriler, fantasy temná, fantasy
urbanistická i mysteriózny román... Sám by som to radšej neškatuľkoval. Ale
možno je tam naozaj všetko vymenované... Hlavne nech to ale nikto nepovažuje za
nejaký nový smer :) Je to stará dobrá fantastika.
Regis: Áno, keď si nájdeš svojho čitateľa
špecifickým štýlom, budeš ho mať svojho pod akýmkoľvek menom, dokiaľ budeš hrať
na jeho strunky...
Duke: Akurát, že postup je opačný, nehľadám
čitateľove strunky, ale lákam ho na tie svoje :)
Regis: Á, harmónia akordu :) Rezonančný
prenos!
Duke: Podfarbený dvojkopákom :) A sme zasa
pri muzike :)
Regis: Music, music über alles!
Duke: Absolutely...
Regis: Možno na záveru skúsime otázku
na ostrie noža... je niečo, čo sa ti v SF vyložene nepáči?
Duke: Hm... veľa vecí sa mi nepáči v
politike, v spoločnosti a tak... ale v SF... možno to, že sa ju veľa ľudí za
každú cenu snaží priblížiť k mainstreamu. Má to význam, ale vzniká pri tom
trend zatracovať brakové podhubie, z ktorého vyrašila. Preto nikdy nedám
dopustiť na Howarda, Kulhánka, Rigor Mortis a ďalších. Ide o vkus... Mne
sa páči tá rozmanitosť... Siahneš po tom, po čom chceš... Dnes mám náladu na
špliechajúce mozgy, zajtra na filozofické myšlienky; oboje ide z hlavy :)
Regis: :D Tak k tomu niet čo dodať.
Ozaj, pekne sme sa porozprávali, dúfam, že čitatelia FantasyPlanet sa budú
zabávať práve tak, ako my dvaja.
Duke: OK. Tiež dúfam. A veľmi pekne
ďakujem.
Regis: Niet za čo, pán Fabian ;) to ja
ďakujem vám, že ste so mnou strávil tie tri dni, či ich časti, pri tomto
neobvyklom ICQ-interview a teším sa, že sme neskončili len pri tom :)
Duke: Aj ja dúfam, že nie...
(Web Fantasy Planet, 2007)
Česká verzia:
http://www.fantasyplanet.cz/clanek.asp?id=2486
http://www.fantasyplanet.cz/clanek.asp?id=2488