ROZHOVOR PRE FANTASY PLANET

(Rozprával sa Jan „Regis“ Havliš...)

 

Slovenský autor Dušan D. Fabian loni debutoval románem Invocatio elementalium, vydaným rovnou v češtině. Jeho moderní fantasy je v domácí tvorbě nepříliš častým úkazem a nový autor s takovými kvalitami se také neobjevuje každý rok. Proto přinášíme s touto možnou budoucí hvězdou slovenské fantasy rozsáhlý rozhovor.

 

Regis: Zdravím, Duke. Stal si sa v Čechách známym a obľúbených spisovateľom. Niet sa čomu čudovať, tvoja kniha Invocatio elementalium bola od vydavateľstva Wales nielen odvážnym, ale dnes aj úspešným počinom. Aj keď kniha vie o autorovi veľa povedať, možno by tvojich čitateľov, nech už jestvujúcich či budúcich, zaujímalo niečo viac o tebe samom.

Duke: Ahoj, Jan. Čitateľ je pre autora niečo ako vzduch, poďme na to.

 

Regis: Prečo píšeš? A prečo SF?

Duke: Píšem preto, lebo ma to napĺňa. Mám od detstva tvorivého ducha. Z času na čas asi potrebujem uvolniť pretlak nápadov a myšlienok. Buď cez papier alebo cez notový záznam, to je jedno.

 

Regis: A prečo práve fantastika?

Duke: V nejakom horoskope som čítal, že škorpióni sú rojkovia a fantasti. Asi preto. Ešteže tomu neverím :)

 

Regis: Tvoj román sa dá označiť ako fantasy. Si skôr Tolkien alebo Howard? Baví ťa viac vymýšľanie svetov alebo akcia?

Duke: Skôr Howard, ale asi mám z každého niečo.

 

Regis: Na tvojej knihe sa mi páčil civilný hrdina, taký normálny Jožo, ktorý nie je bohvieako múdry, ale nemá prievan medzi ušami. Ty sám si normálny chalan, ak nerátame to, že píšeš lepšie ako väčšina nás ostatných normálov ;) Prežívaš svoje príbehy s hrdinom alebo sa snažíš udržať si odstup?

Duke: Väčšinu príbehov prežívam so svojim hrdinom. A vždy sa mi najviac páčili takí hrdinovia, ktorí mali blízko k čitateľovi. Proste takí normálni ľudia, z ktorých hrdinov urobili okolnosti. No zároveň by sa hrdinami nestali, keby zo seba nedokázali dostať viac, ako dostávajú pri rutine bežného dňa. V každom z mojich hrdinov je aj kus zo mňa. Istá autobiografická črta. Bez nej by asi nedýchali :)

 

Regis: V knihe hrá relatívne významnú úlohu aj mystika, duchovno... máš skôr vzťah k okultnu alebo k náboženstvu? Hádam, že cez metal má človek nielen blízko k okultnému, ale aj k náboženstvu, možno však skôr z toho, ahem, spodného pohľadu :)

Duke: Píšem samozrejme o veciach, v ktorých sa vŕtam aj mimo vlastného písania. A som rád, že je tam ten pokovovaný pohľad cítiť :) Zaujímajú ma oba smery - okultizmus aj náboženstvá a metalová muzika bola samozrejme jednou z ciest, ktorá ma k nim doviedla. Ale beriem ich štúdium z nadhľadu. Som ateista a skôr racionálne uvažujúci človek, než nejaký mystik. No to neznamená, že ma podobné témy nemôžu fascinovať. Je to zábava, pohrávať sa s veľkými myšlienkami a nadprirodzenými vecami. S rešpektom, samozrejme.

 

Regis: Áno, mágia pôsobí v tvojom príbehu veľmi prirodzene. Keď už sme sa k hudbe dostali, zostaňme chvíľočku... je o tebe známe, že tvrdá muzika je blízka tvojmu srdcu. Ako si hudobne začínal? Počúval si skôr než hral alebo to išlo naraz?

Duke: Skôr som počúval, ako hral, ale išlo to tesne po sebe. Byť v osemdesiatych rokoch na základnej škole a neobtrieť sa o metal bolo nemožné. A keď sa ti to raz dostane do krvi... :) Prvú kapelu sme so spolužiakom založili ešte v osmičke. Skôr než sme vedeli hrať na hudobné nástroje ;) Potom sme si u rodičov vyžobrali na prvé gitary a začali sa drviť noty od Metallicy. A niekedy v 17-tich som už stál s bratrancom a dvoma spolužiakmi zo základky na pódiu :)

 

Regis: Máš kapelu teraz? Z vlastnej skúsenosti viem, že sa robota s hraním priveľa neznáša...

Duke: Ani ja už nehrám... Nezvládal som to časovo, ani finančne... Takisto odkedy robím, samozrejme..

 

Regis: Si o niečo starší, čo dnes? Počúvaš iba tvrdý rock alebo ťa lákajú aj iné žánre?

Duke: Počúvam prevážne metal, ale nikdy som sa nebránil ani iným štýlom. Mimo jazzu a reggae... ;)

 

Regis: Jazz sa ti nepáči? Tak ja ako basák-nedouk obdivujem „šľapajúcu“ basu tradičného jazzu... aj keď Tommy Araya tiež nie je zlý ;)

Duke: Tommy, pravdaže ;) Myslím, že ešte nejaký jazzrock by som zvládol počúvať. Dokonca som nahral aj jedno folk-rockové demo. Keď sa za tým dnes obzriem, nemôže to označiť inak ako naivný úlet, ale dá sa to stiahnuť na www.freemusic.cz a našlo sa aj zopár ľudí, ktorým sa to skutočne páčilo.

 

Regis: Zaujímavé! Pod akým menom, ak to nie je tajné?

Duke: Volá sa to Bard Songs.

 

Regis: Čo zaujímavého si počúval v poslednom čase?

Duke: Z noviniek ma potešili hlavne CRADLE OF FILTH, ktorí sa po rokoch omieľania toho istého na poslednej doske znova dokázali blysnúť zopár skvelými nápadmi. Inak u mňa už tradične frčí severská scéna – HYPOCRISY, BORKNAGAR, ARCTURUS a podobné melodicko-brutálne veci. Najpočúvanejším albumom minulého roka u mňa ale asi bude In the Arms of Devastation od kanadských KATAKLYSM.

 

Regis: Severská scéna je naozaj v súčasnej metalovej muzike na špici, BATHORY, THERION... kto by to bol čakal ;) Neláka ťa zapliesť ťažkú hudbu ako nosnú tému fantasy príbehu? Dobre si spomínam na úžasný príbeh zo sveta Elrika z Melniboné z knihy Elrik: Příběhy Bílého vlka, kde zrkadlom jeho Strombringera bol Stratocaster Jimiho Hendrixa.

Duke: Mám jednu poviedku, volá sa Tri čierne utorky. Práve v nej hrá hudba a hudobné nadanie veľmi dôležitú úlohu. Pre hlavného hrdinu priam osudovú. Možno raz podobným spôsobom pojmem celý román. Kto vie?

 

Regis: Kde si ju môže český čitateľ prečítať?

Duke: V slovenčine vo Fantázii č. 28, v poľštine v časopise Fahrenheit č. 47 a v češtine v zbierke Best of Fantázia, ktorú by malo vydať vydavateľstvo Wales niekedy v tomto roku. Plánovaný termín vydania by sa mal kryť s Parconom.

 

Regis: Poďme ďalej. Máš čas čítať? Poznám niekoľko spisovateľov, ktorý takmer nečítajú, hoci by aj chceli, lebo sú zahltený čítaním príspevkov do svojich antológií či vlastným písaním.

Duke: Čítam, koľko môžem :) Asi dve knihy za mesiac. Viac nestíham. A posledný polrok to bola viac literatúra faktu, než beletria... Plus musíš prirátať časopisy Fantázia, Pevnost, Ikarie... a Spark, samozrejme... :) Takže niekedy som rád, keď stihnem prečítať aspoň jednu knihu za mesiac. Momentálne mi na stolíku ležia štyri: Lukjaněko, Gaiman, Barker a Orbitální šerloci. Ani jednu som ešte neotvoril :) Ale akurát som cez víkend zhltol Kulhánka... Pri jeho novinke musí počkať aj moje vlastné písanie :)

 

Regis: Spomenul si Kulhánka, modlu českej SF. Ako sa ti páčilo Stroncium? Ja sa priznám, Kulhánek nie je moja šálka čaju...

Duke: Stroncium je konečne iné. Nie síce nejaký literárny posun vpred, ale je v ňom výrazná snaha vyhnúť sa opakovaniu a niektoré nápady sa Kulhánkovi skutočne podarili.

 

Regis: Čo som čítal, ľudia sa sťažujú na opak, že je to stále to isté, teraz aj bez nápadov. Nemôžem to posúdiť, čítal som iba Cestu krve a aj to skôr omylom :)

Duke: V diskusii k Stronciu bola kopa protichodných názorov... Musíš uznať, že je to prinajmenšom kontroverzná kniha :)

 

Regis: A to sa ráta ;) Keď sa pozrieme na súčasnú fantasy, čomu dávaš prednosť? Tolkien-klonom à la Eddings, Jordan and Comp., ťažkej epike à la G.R.R. Martin, šialenostiam à la Erikson či na prvý pohľad nenápadným vecičkám ako Lukjaněnko?

Duke: Jednoznačne Lukjaněko. Tolkien je klasika. Všetkým ukázal, čo to spraví s príbehom, ak k nemu človek vymyslí skutočne prepracované pozadie... a fantázie a pozitívnych odkazov mal na rozdávanie. Skutočne som ho zbožňoval, keď som bol v stredoškolskom veku, no dnes sa k nemu vraciam už iba zriedka. A jeho klony automaticky nevyhľadávam. Martin je skutočne zručný spisovateľ, ktorý znova zdvihol kredit podobného druhu fantasy, ale zostal pri klasických kulisách. V Lukjaněnkovom skoku do súčasnej reality je naproti tomu neuveriteľná iskra :) A jeho písanie je mi bližšie aj z toho dôvodu, že svoje príbehy zasadzovali do reálií skutočného sveta aj ostatní moji najobľúbenejší - Lovecraft, King, Poe a Gaiman. U Eriksona je mi ľúto, nemôžem slúžiť, iba som čosi počul; zdá sa to byť zaujímavé. Ach, tak veľa dobrých kníh a tak málo času...

 

Regis: A čo SF scéna u vás doma, máš nejakých obľúbených autorov? Mňa najviac v poslednom čase oslovil Štefan Huslica a akýsi Dušan Fabian.

Duke: :) Vďaka. Toto sú nevďačné otázky - človek stále na niekoho zabudne ;) Ale skúsim... Ďuro Červenák, už len kvôli akémusi "patronátu" a pomoci, ktorú som od neho mal. Potom Mišo Jedinák, Mišo Sedlár, Mišo Spáda, Mišo Ferko... ehm, vlastne Miloš Ferko. Na Slovensku máme skutočne zaujímavých autorov. A nie všetci sa volajú Mišo. Vážne, môžeme sa pýšiť niekoľkými generáciami skutočne kultových osobností – počnúc Žarnayom, Ferkom, Glockom a končiac Huslicom, Girovským alebo Pavelkovou.

 

Regis: Žarnay, moja chlapčenská knižná láska! Tajomstvo Dračej steny! Ak to nie je tajomstvo šéfkuchára, ako píšeš ty? Tony popísaných útržkov? Všetko v hlave? Databázy v kompe? Máš tiež takú tuhú disciplínu, ako radil Ray Bradbury, písať, písať a ono sa to potom potriedi?

Duke: Nepremyslené písanie veľmi nepraktikujem. Mám šuflíky plné stohov zošitov s poznámkami a polovicu disku zapratanú faktografiou. Ale predtým, než sa pustím do prvého odstavca, si vždy všetko dôsledne pripravím. Osnova, zápletky, zvraty, dávkovanie informácií, atd. U mňa to proste musí sedieť ako skladačka z Lega. V čase, keď sa príbeh dostáva na papier, ma už len málokedy niečo skutočne prekvapí.

 

Regis: Tak tak ;) vedec sa spozná ľahko. Aj dobrý spisovateľ... Vieš písať iba za nejakých okolností, alebo sadneš a píšeš?

Duke: Postupom času sa to nakláňa k druhej možnosti. Človek sa proste vypíše. Teraz je to už skôr otázka krízových dní a krátkodobých blokov.

 

Regis: To už je prístup profíka, keď som počúval Raya Bradburyho, vravel to isté.

Duke: Na začiatku však vôbec nebolo ľahké si sadnúť a automaticky dostať to, čo má človek v hlave, na papier.

 

Regis: Ako si začal písať?

Duke: Hm, k písaniu ma v úplných začiatkoch doviedli - ja to volám - "nostalgické pocity". Proste niečo dočítaš a nevieš sa zbaviť pocitu prázdna, vyvolaného tým, že to už ďalej nepokračuje. Tak pre vlastné potešenie pokračuješ v rozvíjaní príbehu, postáv alebo prostredia. Staneš sa tak trochu pohrobkom Tolkiena, Howarda, alebo trebárs Star Wars (nemenujme Eragona :) ) Postupne ti to ale nestačí a dostávaš sa do druhej fázy. Začínaš do týchto už vymyslených svetov vkladať niečo svoje. Napríklad napíšeš lovecraftovskú poviedku v slovenských reáliách :) A ak ťa to v tejto fáze neprestane baviť, posunieš sa do tretej - kde ti skutočné uspokojenie prináša vytváranie vlastných svetov, svojských príbehov a hľadanie stále nových originálnych nápadov.

 

Regis: A ako si sa učil spisovateľskému remeslu? Kurzy kreatívneho písania? Príručky? Literárne súťaže?

Duke: Musím sa priznať, že som nevyvíjal žiadnu cielenú aktivitu v tomto smere. Takže žiadne kurzy a podobne. Začal som písať pre seba, zo zábavy, ako väčšina. Najprv do šuflíka, potom do súťaží. V istej dobe boli populárne workshopy pre začínajúcich autorov na rôznych conoch. A chvíľu som posedel aj na nich.

 

Regis: Čo ti dali?

Duke: Myslím, že dosť. Najviac ti dá práve priamy kontakt s ľuďmi, ktorí už s písaním majú nejakú skúsenosť. To sú fakt rady nad zlato :) Pri písaní človek narazí na kopu nepredvídaných problémov a neskutočne mu pomôže, keď sa o nich môže s niekým poradiť. Keď však ideš s vlastnou kožou /poviedkou/ na trh /pred skúseného autora/, musíš počítať s tým, že môžeš dostať riadne na frak :) Všetci sa učíme...

 

Regis: Áno! Domnievam sa, že to je oveľa dôležitejšie ako súťaže, kde je to viac nepriame a anonymné. Keď ťa niekto, o kom si myslíš, že je fakt dobrý, kára osobne, má to hneď inú motivačnú silu ;)

Duke: Okolie ma napomínaním a radami odnaučilo od mnohých podstatných chýb a teraz je už viac-menej len na mne, ako sa budem rozvíjať ďalej. A aj v tomto štádiu uprednostňujem pred študovaním odbornej literatúry o písaní vlastné čítanie beletrie.

 

Regis: Študuješ štýl svojich obľúbencov? Zbadáš niekedy, že píšeš štýlom dajakého svojho obľúbeného spisovateľa?

Duke: Nejde o priame napodobovanie štýlu obľúbencov, ale o isté pátranie po ich know-how. O zamýšľanie sa nad tým, prečo je práve tento dialóg tak dobrý, táto akcia tak svižná a tento opis tak pútavý...

 

Regis: A čo literárne súťaže ako možnosť sa zdokonaliť?

Duke: Čo sa tých týka, mám na ne dosť schizofrenický pohľad. Na jednej strane niekoľkým z nich vďačím za to, kde som /Béla, CGR/, ale na druhej... Asi nie som súťaživý typ. Proste mi súťaže pripadajú ako nezmyselné preteky... Umenie je niečo tak vysoko subjektívne.... Väčšinou vyhráva ten, čo sa najviac trafí do vkusu poroty.

 

Regis: Osobne, ja súťaže tiež veľmi nemusím, nie je nič menej objektívne, ako literárna súťaž. Vždy sa potom čudujem, aké poviedky vyhrajú... ale z času na čas niečo pošlem, aby som mal o čom rozprávať.

Duke: Ale obaja asi musíme uznať, že hoci toto je náš osobný postoj, súťaže majú aj pozitívny dopad. Hlavne pre začínajúcich autorov sú skvelou príležitosťou sa zviditeľniť. Každý úspech ťa navyše výborne motivuje a posúva ďalej.

 

Regis: O tom niet pochýb, ak už kvôli ničomu inému, tak len preto, že vydavatelia nájdu sem-tam niekoho zaujímavého a umožnia mu publikovať. Úspech veľmi motivuje, ak ho vieš využiť. Mám ale dojem, že úspech z mnohých ľudí urobí zamrznutých autorov, ktorí sa nevyvíjajú... až prvý neúspech ich opäť preberie ;)

Duke: Súhlasím, aj keď by som si asi nedovolil nikoho priamo menovať :)

 

Regis: Ako to robíš, keď niečo napíšeš, máš svojich beta-čítateľov, kamošov, známych, napríklad aj mimo SF, ktorí čítajú tvoje nové veci?

Duke: Mám. A sú zo SF rangu aj z mimo neho. Slovenský fandom je skupina úžasne pohodových ľudí. Vládne tu neuveriteľná podpora a nájdeš tu skutočne pomerne málo zlej krvi. Vždy keď niečo napíšem a chcem poznať názor okolia, začínam najbližšími – rodinou, priateľkou a známymi. Často sa ich snažím zapojiť do diskusie o texte už počas samotného písania. Svet a hrdinovia sú síce moje "božské stvorenia", ale je potrebné kontrolovať, aby reagovali takým spôsobom, pri ktorom by nestratili sympatie čitateľa. Po dokončení textu putuje väčšina vecí ešte k niekomu ďalšiemu, tentoraz z fantastického rangu... Poznám mnoho ľudí osobne a viem, ktorý textík ich osloví a ku ktorému môžu prispieť hodnotným komentárom. Samotný román Invocatio elementalium pred vydaním videlo 15 ľudí. Proste niet nad dobrých kamarátov, ktorí radi poradia a pomôžu :) Nikdy to nebude dokonalé, lebo každý človek má len obmedzený rozhľad, ale ak sa dá, treba sa o to aspoň pokúsiť.

 

Regis: Nedokonalosť je ľudská ;) Poznáš toho Gibsona, už si nepamätám, ktorý to bol, kde v podzemke akýsi zenový umelec maľuje figúrky do hier tak dokonalo, že na každej musí urobiť jednu chybu, aby bol stále človekom a nie buddhom?

Duke: Dobrý príklad!

 

Regis: Ako to funguje pri písaní? Diskutuješ námety?

Duke: Nie, námety nie.

 

Regis: Keď ťa niečo napadne, nepýtaš sa niekedy okolia, či to stojí za napísanie?

Duke: Existuje určitá hranica, po ktorú to proste musí byť výhradne moja záležitosť. Vymyslieť hrdinu, prostredie, príbeh. Až to má určitú štruktúru a ja mám pocit, že som sa do sýtosti vybláznil, tak to s niekým prediskutujem.

 

Regis: Myslím si, že by mohlo byť celkom zábavné aj to vymýšľanie diskusiou.

Duke: Raz by som možno rád skúsil aj to. Možno s nejakým iným spisovateľom :) Môže to byť skutočne zaujímavá skúsenosť. Brainstorming nápadov.

 

Regis: Tak čo sme ešte nepreberali... detstvo, puberta, prvé lásky, prvý sex... Aký má vplyv tvoja robota na tvoje písanie, ako vedec si dôkladnejší? Máš lepší vzťah k sekundárnej literatúre pri rešerši?

Duke: Niekedy sa vo faktografii priam vyžívam ;) A potom dostanem pri písaní od najbližších po prstoch, že sa zasa zamotávam do nepotrebných podrobností... Mám sklony k perfekcionizmu a puntičkártsvu. Vedecká rutina to u mňa logicky podporuje a prehlbuje. Ale priamemu spájaniu tém - teda toho, čo robím a toho, o čom píšem, sa vyhýbam.

 

Regis: Čo tvoje plány... vieš si predstaviť Dušana „Duke“ Fabiana ako profi spisovateľa?

Duke: Živiť sa iba písaním? Lákavá predstava, no viem, že to nie je med lízať a človek sa musí obracať. Zatiaľ mi to úplne vyhovuje práve takto; popri práci, ktorá ma živí, zostáva písanie príjemnou zábavou a ventilom.

 

Regis: Čo by si chcel dosiahnuť na poli spisovateľskom? Lákajú ta ceny? Fanynky? Desaťtisícové náklady? Tri božie knižky za život?

Duke: Neblázni, veď to bude čítať aj moja priateľka. Poviem, že fanynky a nedožijem do rána :) Nie, ceny určite nie. Skôr tie náklady. Záujem čitateľov. Možnosť zabaviť sa prostredníctvom písmenok s kopou ďalších ľudí na podobnej vlne...

 

Regis: A čo plánuješ na nás, čitateľov?

Duke: Predovšetkým volné pokračovanie románu. Mám v zálohe zopár nových poviedok, no v ČR sa zatiaľ budú asi objavovať skôr veci, ktoré už boli v SR publikované.

 

Regis: Rovnaký hrdina, alebo iba ten istý svet?

Duke: Rovnaký svet jednoznačne a zopár hrdinov z Invocatio elementalium tiež. Ale určite nie všetci :)

 

Regis: Ako sa staviaš k tomu, že niektorí slovenskí SF autori píšu česky? ;)

Duke: Pred pár rokmi to bola nevyhnutnosť. Bez toho by sa vôbec nedostali na váš trh. Práve oni prerazili cestu nám - druhej generácii. Takže im môžem iba poďakovať.

 

Regis: Takže dnes už po česky písať netreba, aby sa jeden mohol vydať do Čiech, ak tomu dobre rozumiem.

Duke: Áno. Predovšetkým vďaka Walesu. A možno sa čoskoro chytia aj ďalšie vydavateľstvá.

 

Regis: Ako to prišlo, že ťa Wales vydal?

Duke: Stačilo im poslať rukopis.

 

Regis: Tak to je úžasne! Tak sa robí kariéra... koľkokrát ťa odmietli doma?

Duke: Niekoľkokrát aj odmietli, ale pravdu povediac, väčšinou sa nevyjadrili. S rukopisom som atakoval asi deväť domácich vydavateľov. Väčšina z nich ma dala do čakacej listiny. Rozumej – medzi čakateľov na odpoveď.

 

Regis: To je krušné...

Duke: Jediný, kto mi ponúkol okamžité vydanie, bol časopis Fantázia. Na pokračovanie – rozdelené do štyroch častí. Keď už bolo jasné, že v slovenčine to vyjde aspoň v takejto podobe a moja ješitnosť bola uspokojená, obrátil som sa na Čechy. Práve Ďuro Červenák mi poradil, že Wales sa akurát rozhliada po niečom publikovateľnom zo Slovenska. Tak som to poslal rovno tam a im sa to zdalo dostatočne dobré na to, aby do toho investovali čas a peniaze.

 

Regis: Áno, tiež som začul, že Wales sa hodlá špecializovať na lov slovenských talentov... hádam, že tvoj vzťah k Walesu je dobrý.

Duke: Výborný:) Za všetkým stojí Rober Pilch, ktorý sa po Ďurovom (a možno aj mojom) úspechu v ČR bude určite aj naďalej rozhliadať po nových tvárach zo Slovenska.

 

Regis: Tento rozhovor budú možno zo zvedavosti čítať aj ľudia, čo Invocatio elementalium nepoznajú. Prečo by si mal niekto z nich prečítať tvoju knihu? A to medzi tou kopou iných knižiek? Prečo práve Invocatio?

Duke: Snažil som sa v knihe priniesť niečo originálne. Minimálne trochu iné, než to, čo už naše trhy ponúkajú. Nasať vplyvy svojich obľúbencov (určite tam nájdete trochu Gaimana, Kinga, Lovecrafta, ba i Kulhánka) a zachovať atmosféru ich diel, no zároveň sa odraziť ďalej. Písať o známych veciach z nového pohľadu. A po svojom...

 

Regis: Dnes je populárne žánrové delenie, ten píše high fantasy, ten new weird. Čo píšeš ty?

Duke: To asi nikto nevie :) Myslel som, že by mi mohli poradiť odborníci. No čo recenzent, to iná nálepka. Väčšina recenzentov mojej knihy sa nevie rozhodnúť, kam ju zaškatuľkovať a ja sa na tom výborne zabávam. Invocatio elementalium už bolo označené ako horor, okultný thriler, fantasy temná, fantasy urbanistická i mysteriózny román... Sám by som to radšej neškatuľkoval. Ale možno je tam naozaj všetko vymenované... Hlavne nech to ale nikto nepovažuje za nejaký nový smer :) Je to stará dobrá fantastika.

 

Regis: Áno, keď si nájdeš svojho čitateľa špecifickým štýlom, budeš ho mať svojho pod akýmkoľvek menom, dokiaľ budeš hrať na jeho strunky...

Duke: Akurát, že postup je opačný, nehľadám čitateľove strunky, ale lákam ho na tie svoje :)

 

Regis: Á, harmónia akordu :) Rezonančný prenos!

Duke: Podfarbený dvojkopákom :) A sme zasa pri muzike :)

 

Regis: Music, music über alles!

Duke: Absolutely...

 

Regis: Možno na záveru skúsime otázku na ostrie noža... je niečo, čo sa ti v SF vyložene nepáči?

Duke: Hm... veľa vecí sa mi nepáči v politike, v spoločnosti a tak... ale v SF... možno to, že sa ju veľa ľudí za každú cenu snaží priblížiť k mainstreamu. Má to význam, ale vzniká pri tom trend zatracovať brakové podhubie, z ktorého vyrašila. Preto nikdy nedám dopustiť na Howarda, Kulhánka, Rigor Mortis a ďalších. Ide o vkus... Mne sa páči tá rozmanitosť... Siahneš po tom, po čom chceš... Dnes mám náladu na špliechajúce mozgy, zajtra na filozofické myšlienky; oboje ide z hlavy :)

 

Regis: :D Tak k tomu niet čo dodať. Ozaj, pekne sme sa porozprávali, dúfam, že čitatelia FantasyPlanet sa budú zabávať práve tak, ako my dvaja.

Duke: OK. Tiež dúfam. A veľmi pekne ďakujem.

 

Regis: Niet za čo, pán Fabian ;) to ja ďakujem vám, že ste so mnou strávil tie tri dni, či ich časti, pri tomto neobvyklom ICQ-interview a teším sa, že sme neskončili len pri tom :)

Duke: Aj ja dúfam, že nie...

 

 

(Web Fantasy Planet, 2007)

Česká verzia:

http://www.fantasyplanet.cz/clanek.asp?id=2486

http://www.fantasyplanet.cz/clanek.asp?id=2488